AKÝ JE VLASTNE PERUÁNSKY NAHÁČ

Peruánsky naháč  alebo tiež orchideový pes Inkov  patrí medzi najstaršie plemená na svete, čo znamená, že nie je šľachtený. V jeho domove, v Peru,  je ich k videniu len veľmi málo. Sama som to zažila počas môjho pobytu v Lime. Pri prechádzkach po meste sa nám ľudia prihovárali, aké máme krásne psy a aká je to rasa. Bolo to svojim spôsobom zábavné, že domáci ani nepoznajú ich národné plemeno. Až pred niekoľkými desiatkami rokov bol dovezený do Spojených štátov, kde sa začalo s rozširovaním jeho chovu. Meno orchideový pes Inkov získal od kríkov orchideí, pod ktorými Inkovia tieto psi  chránili pred slnkom a na prechádzky chodili iba pri mesačnom svite.

Patrí medzi pôvodné plemená,  ako aj jeho príbuzný, mexický naháč. Peruán je štíhly a elegantný pes, ktorého vzhľad vyjadruje pôvab, silu a harmóniu. Nikdy nesmie vyzerať hrubo a mohutne. Jeho krok je  ľahký, pripomínajúci krok parkúrového koňa. Má ušľachtilú hlavu, ktorá by nemala byť  široká a silná, ako u mexického  naháča.  Proti nim má aj ľahšiu stavbu tela. V jeho očiach sa zračí inteligencia a bystrosť. Základným rysom tohto plemena je chýbajúca srsť na celom tele. Osrstenie je možné len na hlave, koncoch končatín a chvosta. Ďalšou zvláštnosťou je takmer vždy neúplný chrup.

Peruánsky naháč sa chová v troch veľkostných rázoch, a to malý (25-40 cm), stredný (41-50 cm) a veľký (51-65 cm). Čo sa týka sfarbenia pokožky, je na Vás čo si vyberiete. Skoro všetky farebné variácie sú prípustné, a to,  od svetlej, cez všetky odtiene hnedej, sivej a modrej, až po čiernu. Všetky tieto sfarbenie môžu byť ako jednofarebné, tak aj so škvrnami. Peruán má rezervovanú povahu čo znamená, že je nedôverčivý voči cudzím ľuďom, no nikdy by však nemal byť bojazlivý či agresívny.  Miluje svojho pána (alebo rodinu) a je mu (jej) absolútne oddaný. S deťmi a inými zvieratami nemá problém, povedala by som, že má rád spoločnosť iných zvierat.  NEPATRÍ V ŽIADNOM PRÍPADE DO KOTERCA, a to nie z dôvodu chýbajúcej srsti, ale kvôli potrebe mať na blízku svojho pána. V dospelosti sú tieto psi veľmi pokojné a minimálne štekajú, ale aj napriek tomu sú výbornými strážcami.  Peruánci sú  citlivé, inteligentné a veľmi vnímavé psi, nepotrebujú žiadny výcvik,  sú veľmi ľahko ovládateľní. Ale k výcviku treba pristupovať s citom, nemajú radi krik a hrubé správanie. Prispôsobujú sa životnému štýlu svojho pána.  Ako zbožňujú  pohyb a dlhé prechádzky tak aj leňošenie. Pohybujú sa takmer bez námahy. Keď sa unavia, sfarbuje sa ich svetlá koža do ružova. Pri naháňačkách s inými  psami dokážu udivovať ich  vysokou rýchlosťou, akou sú schopní bežať.  Pre svoju rýchlosť, mrštnosť a vysokú  učenlivosť sa hodia na rôzne druhy psích športov. Rozhodne nie sú chúlostiví, ako si niektorí ľudia môžu mylne myslieť.  Je to odolné plemeno, ktoré má veľmi dlhú tradíciu siahajúcu do doby pred naším letopočtom (viz.historie plemena).

Ich koža je hladká a jemná, na dotyk veľmi  príjemná.  Vzhľadom k absencii srsti má peruánsky naháč úžasnú a zrozumiteľnú mimiku tváre. V jeho tvári rozoznáte jeho pocity, od radosti až po smútok. Vie robiť rôzne tváre, uškŕňať sa, smiať sa, či sa naopak tváriť vážne a ustarostene až sa mu pri tom tvár pokrčí  vráskami.

Peruáni milujú slniečko a radi ho tiež vyhľadávajú. Dokážu na ňom tráviť dlhé hodiny. Pri dlhšom pobyte na slniečku je dobré ich natrieť opaľovacím krémom, hlavne svetlejšie miesta. V závislosti na ročnom období sa mení aj farba ich kože, v lete sa opáli a stmavne a na zimu vybledne. Taktiež  má ich koža obdivuhodnú regeneračnú schopnosť, akékoľvek poranenie, škrabanec alebo porezanie, sa zahojí veľmi dobre a rýchlo. Na zimu je dobré im zaobstarať obliečok či svetrík, hlavne na dlhšie prechádzky, ale neznamená to, že ich treba obliekať zakaždým. Sú to veľmi odolné psi, ktoré treba obliekať iba za nepriaznivého počasia alebo  veľkých mrazoch.

 Vzhľadom k tomu, že nemá srsť je toto plemeno vhodné aj pre alergikov a astmatikov.  Často predstavuje pre týchto ľudí jedinú možnosť, ako mať svojho psa.  Ako aj u iných plemien naháčov, aj u peruáncov sa môžu vo vrhu narodiť aj osrstená šteniatka. Tie môžu mať buď krátku priliehavú srsť ako aj dlhšiu. Obe variety môžu ísť do chovu (viz.štandard).

 Čo sa týka zdravia, je to zdravé a nenáročné plemeno, nie je náchylné na choroby a nevyskytujú sa u neho ani žiadne geneticky podmienené ochorenia alebo vady, ako tomu niekedy býva u niektorých iných plemien psov. V jedle nie je vyberavý, má veľmi rád ovocie a zeleninu.

 A čo povedať záverom. No sú to podivuhodné, očarujúce psi, pri ktorých sa až niekedy zdá, že rozumejú snáď každému slovu. Je to občas až neskutočné. S trochou nadsadenia by sa dalo povedať, že "Peruánsky naháč nie je pes, ale človek". Ich dlhé labky niekedy používajú takmer ako človek ruky. Klopú s nimi na dvere, no najradšej však pri maznaní, kedy vás s nimi nežne objímajú okolo krku. Keď ich človek vezme do náručia, maznajú sa hlavou a jeho ramenami a spokojnosť dávajú najavo tóny, ktoré sú úplne odlišné od zvukových prejavov iných plemien. Vo svojom srdci má veľa lásky, je to skvelý kamarát a oddaný spoločník, a je tu vždy pre vás. Šteniatka tejto rasy sa rodia tmavé alebo ružové a tie sa až neskôr sa dofarbujú. Majú tiež veľkú podobnosť s kojencami - cmúľali si labky a zvuky, ktoré pritom vydávajú sú od detských k nerozoznaniu.

 Na prvý pohľad možno nie je peruánsky naháč také atraktívne plemeno ako čínsky naháč so svojou dlhou chocholkou, alebo iné plemeno, ale kto peruánskeho naháča raz bližšie spozná, toho úplne uchváti a už sa nikdy tohto plemena nedokáže vzdať.